Milošov blog na pravda.sk

To, že Ukrajina nikdy nesplatí svoje dlhy voči Európe, bolo jasné už nejaké dva roky dozadu. Trump si vymyslel prefíkanú cestičku, ako to obísť: prístup k surovinovým zdrojom. Lebo Trumpovi záleží len na USA, on nikomu zdarma pomáhať nebude. Ani zbraňami, aj tie bude predávať do Európy a tá ich všetky „podaruje“ Ukrajine. Takto sa má správať štátnik suverénneho štátu.

Naproti tomu, Európa, hlavne Európsky zväz, ochotne pomáha Ukrajine zadarmo, uznáva jej dlhodobo nelegitímneho prezidenta a hajluje „Sláva Ukrajine“. Prijíma ukrajinských migrantov, ale na 13-te či 14-te dôchodky na Slovensku nemáme. Na podporu cudzincov však máme peňazí dosť. Bývalá vláda sa dokonca vyhrážala doživotím každému, kto rovnako „nepodporuje“ banderovský režim.

Medzi najhorlivejších podporovateľov patrilo aj Poľsko. Aj ono síce nakupovalo skvapalnený ruský plyn namiesto plynovodného a snažilo sa všemožne obísť protiruské „sankcie“ nákupom ruských surovín z Indie (tak, ako celá EU). Ale tuná už ide o niečo viac.

Poliaci nikdy príliš nemilovali Rusov. Ale to platí aj naopak. Na začiatku 17-teho storočia sa snažili Poliaci obsadiť Rusko, neskôr sa to otočilo a v 18. Storočí si Rusko, Prusko a Rakúsko trikrát rozdelili Poľsko. Počas druhej svetovej vojny si Poľsko rozdelili Hitler a Stalin a počas studenej vojny bol za pápeža zvolený Karol Wojtyla, aby oslabil socialistický tábor.

Obe krajiny sa teda nemajú príliš rady. Poliaci boli teda, logicky, medzi prvými, čo sa snažili posielať na Ukrajinu zbrane, prijímať láskavo migrantov – vraj ich je tam už vyše milióna – a zároveň prijímať tvrdé „sankcie“. Oni boli prvým domnelým „terčom útoku“ zo strany ruských dronov a hulvátsky politik Juraj Krúpa mal priam erotickú radosť z „neodvratnej“ tretej svetovej vojny.

Ale teraz už aj poľský prezident, vedomý si toho, kam celý Európsky zväz speje so svojimi opatreniami, vyjadril – síce veľmi diplomaticky, ale predsa – že Zelenský by mal byť vďačný za to všetko, čo jeho štát robí. Po toľkých ústupkoch, čo Poliaci urobili, len aby podporili „spravodlivú“ ukrajinskú vojnu, nakoniec nesmelo vyjadrili, že Zelenský by mal byť vďačnejší.

Ak sa k takémuto „gestu“ uchýli aj krajina, ktorá doteraz vždy oduševnene a bez nároku na odmenu – naopak, za cenu obrovskej ekonomickej krízy – podporovala Zelenského, znamená to, že banderovskému režimu na Ukrajine už riadne prihára. Výhovorky, že ak by Rusi dobyli Ukrajinu, zaútočia na štáty NATO, už znejú trápne.

Ani ukrajinským mužom sa už nechce predlžovať nezmyselnú vojnu, aj oni chcú mier. Hlavne ak vidia to množstvo obetí, kamarátov, ktorí sa z frontu už nevrátili. Pritom na odvrátenie vojny ako takej by bolo stačilo, keby bol sedel v Bielom dome Donald Trump (nie Joe Biden) a dal Rusku záruky, že Ukrajina do NATO vstupovať nebude.

Súčasná „európska“ rétorika je však presne opačná. Vstup Ukrajiny do NATO má byť umožnený, aby…USA mali odrazový mostík pre konvenčnú vojnu proti Rusku. Zelenský, verný spojenec amerických vojnoštváčskych miliardárov, ktorým už dávno padla ekonomika, straší, že Rusko chce vojnu s NATO. Ale aj tomu už málokto verí. Dokonca ani Poliaci, verní spojenci, ktorí nemajú radi Rusko – ani náhodou.