Milošov blog na pravda.sk

Občania sú dobrí len na jednu vec. Na platenie daní a odvodov. Dôchodkový systém je neudržateľný a súdruh Kamenický zvýšil živnostníkom odvody, aby bolo z čoho financovať súčasné dôchodky. Ľudia, čo sú dnes v produktívnom veku, budú „odchádzať“ do dôchodku v 70-ke alebo 75-ke.

Ktosi múdry povedal, že ak by voľby mohli niečo zmeniť, už by ich dávno zrušili. Súhlasím. Už len keď si vezmeme náš slávny ústavný súd, ktorý zákazal mesačné moratórium pred voľbami, a to s jediným cieľom – aby mohli mienkotvorné médiá aktívne ovplyvňovať výsledky volieb až do konca.

Poslanci nie sú viazaní pri výkone mandátu nijakými príkazmi, stanovuje naša slávna ústava. Môžu kedykoľvek opustiť svoj klub a hlasovať si, ako chcú. Zodpovední sú iba svojmu svedomiu a presvedčeniu, čiže nikomu.

Referendum je doslova a do písmena zbytočné. Pomocou vymývania mozgov cez masmédiá je veľmi ľahké každého presvedčiť, že sa účasťou v ňom aj tak nič nezmení a hlúpi občania tomu veria. A keď ich príde do referenda málo a referendum treba, jednoducho sa urobia čáry-máry s hlasmi a je to.

Ak nesúhlasíte s posledným odsekom, mám rečnícku otázku: Ak naozaj prišlo do referenda o vstupe do EU vyše 50% občanov, kde boli všetci tí občania v nasledujúcich niekoľkých „eurovoľbách“? Tak rýchlo ich prešla chuť voliť?

Rozmáha sa nám tu svojvôľa parlamentu, ktorý už vraj môže aj rušiť amnestie, prezidentovo veto prelomí bez problémov, ale občania v referende nemôžu odvolať vládu, lebo… medveď. Štátna moc totižto nepochádza od občanov, ale od NRSR, ktorá je nedotknuteľná a svojvoľná.

Rušenie amnestií je jednak právny nezmysel, lebo „zrušiť“ amnestiu (vyhlásiť za od začiatku neplatnú) z dôvodu porušenia princípov právneho štátu môže len ústavný súd a NR SR mu nemôže nič prikazovať, tobôž rušiť amnestie sama.

Okrem toho to prináša veľkú mieru právnej neistoty. Predstavte si, že Vám prezident udelí milosť či amnestiu, ale po 20 rokoch zrazu parlamentu napadne, že bola neústavná, a zruší ju. Vôbec nemusí byť neústavná, stačí, ak sa na tom NR SR „dohodne“. Parádna páka na „vyrovnávanie si účtov“.

Okrem toho v prípade tzv. „Mečiarových“ amnestií bola navyše použitá pravá retroaktivita, neprípustná v právnom štáte. Ak totiž v roku, keď boli amnestie udelené, nevyplývalo z ústavy, že môžu byť zrušené, nemožno ich zrušiť na základe neskoršej novely ústavy.

Ak tomu nerozumiete, poviem Vám príklad. Ako by ste sa cítili, ak by ste spáchali skutok, ktorý nebol trestným činom, ale po 20 rokoch by zrazu bol, a Vás by za to zavreli, s odôvodnením, že zrušenie daného trestného činu bolo „protiústavné“?

Kto by to ešte nechápal, pripomeniem, že právny stav (v trestnom i občianskom práve) sa posudzuje podľa zákona platného v čase jeho spáchania. To, že zavlečenie do cudziny bolo aj predtým trestným činom, nič neznamená.

Z vtedajšej ústavy totiž nijako nevyplývalo, že by amnestia prezidenta mala byť „zrušiteľná“ parlamentom (odporuje to aj zásade trojdelenia moci). Na základe neskoršej zmeny ústavy už nemožno meniť právny stav v minulosti!

Svojvôľa parlamentu sa však zavádza aj v inom. Parlament môže – podľa súčasných právnych „expertov“ hneď zajtra rozhodnúť o zániku SR a jeho pričlenení, napríklad, k USA. Lebo vraj parlament má neobmedzené právo meniť ústavu podľa vlastného uváženia.

Mne to pripadá komické nielen ako vyjadrenie, ale aj právne. Rovnako komické mi pripadajú aj snahy o „vypustenie preambuly“, aby sa nikde nespomínal slovenský národ, lebo ten, samozrejme, v Uhorsku neexistuje. Prečo by sme sa teda nemohli hneď zajtra zobudiť v Rakúsko – Uhorsku alebo v 51. Štáte USA?

Ono totiž aj pri pružnej ústave, ktorá sa dá ľahšie zmeniť ako tá tuhá, platia jednak právne obyčaje a jednak dobré mravy. A samozrejme, princípy právneho štátu. Ak sa v ústave píše, že hranice SR možno meniť len ústavným zákonom, neznamená to, že to ide takto jednoducho.

Na inom mieste sa totiž píše, že o zásadných otázkach týkajúcich sa suverenity sa rozhoduje referendom. Ale ako som už spomínal, súčasní „mocipáni“ – áno, aj Fico – nechcú o tomto ani počuť. Oni chcú presadzovať ideológiu, že parlament je všemocný a môže si meniť ústavu, ako sa mu páči.

Žijeme teda v štáte, kde sa zákony menia s retroaktívnou platnosťou, kde štátna moc už nepochádza od občanov, ale od nedotknuteľného parlamentu, kde výsledky volieb najmenej na 50% ovplyvňujú mienkotvorné médiá, a ústavný súd so svojimi „nezávislými“ rozhodnutiami len upevňuje svojvôľu poslancov.

Ktorí sa dajú podplatiť a budú hlasovať podľa toho, kto dá viac (viď druhá Dzurindova vláda). Ak si občan, nerozčuľuj sa nad tým priveľmi, lebo ťa zatknú za útok na verejného činiteľa, šírenie poplašnej správy, hrubú neslušnosť, nebezpečné vyhrážanie, útok na ústavné zriadenie… na všetko sa nájde paragraf.

A v prípade bytostných záujmov amerického zbrojárskeho priemyslu môžeš dostať za iný názor dokonca doživotie. Ak má byť toto demokracia, potom si demokraciu ako formu spoločenského usporiadania neželám. Ono to ale nie je demokracia, ale svojvôľa parlamentu.

Občania sú stíhaní za to, že pália vlajku Európskeho zväzu. Na druhej strane, ak sa niekto vyhráža voličom z iného ako „progresívneho“ politického  tábora alebo priamo ich politikom smrťou, prejde to bez povšimnutia. Nikto nekoná. Fuj. Svojvôľu progresívneho parlamentu naozaj nechcem.

Vy áno?