Milošov blog na pravda.sk

Keď vo Francúzsku neovládate francúzštinu, nedostanete nijaké občianske práva. Ani ako turistu Vás nebudú mať radi, a to aj vtedy, ak ovládate angličtinu.

Keď v Nemecku neovládate nemčinu – hoci aj ako turista – nebudú Vás mať domáci radi. Porozprávajú sa síce s Vami po anglicky, ale budú trvať na tom, aby ste sa čím skôr naučili nemčinu.

Keď v USA neovládate angličtinu, nemôžete byť americký občan. Hispánci, ktorí tvoria značnú časť obyvateľstva, sú diskriminovaní a násilne anglicizovaní.

Ak neovládate angličtinu v Británii, pošlú Vás do horúcich pekiel. A ak ju aj ovládate, ale vedia, že nie ste „domáci“, budú Vás nenávidieť.

Ak v Taliansku neovládate taliančinu, nezamestnáte sa a na úradoch nič nevybavíte.

V Rakúsku je jediným úradným jazykom nemčina, na úradoch sa teda nedohovoríte po anglicky a tobôž nie po arabsky, hoci imigrantov je v Rakúsku mnoho.

V Maďarsku je jediným úradným jazykom maďarčina (nie, slovenčina ani náhodou) a ak chcete mať trvalý pobyt – hoci ako cudzinec – musíte ovládať nielen maďarčinu, ale aj maďarskú kultúru.

V Kanade majú síce dva úradné jazyky – angličtinu a francúzštinu, ale tá druhá platí len pre oblasť Quebecu. Bez znalosti niektorého z týchto dvoch jazykov sa nezaobídete.

V Kosove – ktoré Slovensko neuznalo kvôli jeho násilnému odtrhnutiu od Srbska – musíte s úradmi komunikovať po albánsky. Formálne by mala postačovať aj srbčina, ale len formálne.

V Turecku sa vyžaduje nielen znalosť tureckého jazyka, ale aj dodržiavanie vonkajších prejavov islamu (burka, hijáb), nakoľko ide o silne islamský štát. To isté platí (o islame, nie o jazyku) aj v islamským oblastiach Európy.

Na Slovensku sa v styku s úradmi bežne používajú aj menšinové jazyky, ak počet obyvateľstva v danej obci tvorí aspoň z 20% národnostná menšina.