Milošov blog na pravda.sk

Myšlienkovým pochodom „progresívnych“ nie celkom dobre rozumiem. Zaujímalo by ma, ako si predstavujú demokraciu, konkrétne tú „zastupiteľskú“. Demokracia má korene v starovekom Grécku, kde sa v mestských štátoch pestovala „priama“ demokracia prostredníctvom zhromaždení.

Zastupiteľskú demokraciu, aby bolo jasné, ako systém neuznávam. Nedojali ma ani slová Billa Clintona, že je to to „najlepšie“, čo ľudstvo dosiaľ vymyslelo. Demokracia pochádza zo slov „démos“ a „kracia“ čo znamená „ vláda ľudu“. Ale vezmime si už len také väčšie mesto, kde sa ľudia vôbec nepoznajú a voľby vyhrá spravidla ten, kto má najviac peňazí na kampaň. To je „demokracia“?

Keď sa však dohodneme, že zastupiteľskú demokraciu ako systém uznávame, nechápem, ako môže niekto po riadnych parlamentných voľbách okamžite organizovať demonštrácie a kričať „Dosť bolo XY!“, pričom XY je politik, čo vyhral voľby. Naša strana nevyhrala, preto sa búrime. Tak uznávame teda zastupiteľskú demokraciu, alebo nie?

Naša ústava v takýchto prípadoch pripúšťa aj určité obmedzovanie práv a slobôd, ak je to potrebné napríklad v záujme verejného poriadku. A ľudia, čo kričali, hysterčili, nosili transparenty s nápismi ako „Sviňa do pekla“ jednoznačne narušovali verejný poriadok. No zo strany vlády neprišla nijaká reakcia (nepochybujem, že keby takto protestovala opozícia proti Matovičovi, prišla by).

A poďme ďalej. Naša exprezidentka, ktorej kampaň financovali ľudia z PS, dala na ústavný súd referendum o predčasných voľbách a ústavný súd rozhodol, že je v rozpore s ústavou. S týmto právnym názorom tiež nesúhlasím, lebo to, čo nám vtĺkali do hlavy už pri prijímačkách na právo, bol fakt, že štátna moc pochádza od občanov – nie od parlamentu ani od boha.

Ak teda štátna moc pochádza od občanov, majú azda občania právo povedať, že s politikmi, ktorých si zvolili, nesúhlasia, lebo nedodržujú predvolebné sľuby, či nie? Nehovorím – hneď po voľbách, ale po roku – dvoch áno. Ústavný súd SR však „nesklamal“ a vzal si „príklad“ od ostatných „demokratických“ európskych štátov.

Ak je však je takéto referendum v rozpore s ústavou, prečo teraz ľudia z liberálno-progresívnej časti spektra organizujú podpisy za takéto referendum? Myslia si, že sú azda nejakou svetlou výnimkou? Keď som sa na to pýtal organizátorky, odvetila mi, že to „nie je pravda“ a „Fico mal iba zle položené otázky“.

Ale pravda je trocha iná. Je možné, že otázka vyžadujúca demisiu vlády nebola ústavne v poriadku. Ústavný právnik nie som, tak budem súhlasiť. Hoci ak štátna moc pochádza od občanov, som presvedčený, že majú právo od vlády požadovať demisiu, minimálne ak to chce 50% z nich. Lebo vláda už viac nemá legitimitu.

Ústava sa potom zmenila, ale len tak, aby štvorročné obdobie mohol skrátiť výlučne parlament (ktorý to prijal) a boli to práve liberálno-progresívni politici, čo vyzývali občanov na neúčasť v referende, ktoré by malo umožniť zmenu ústavy tak, aby predčasné voľby bolo možné vyvolať aj ľudovým hlasovaním.

A teraz ich to dobieha. Zmena v Ústave SR sa neuskutočnila, čiže platí stále nález ÚS, ktorý hovorí, že referendom nemožno skrátiť volebné obdobie. Prečo teda „liberálno-progresívni“ aktivisti vyzývajú občanov podpisovať petíciu, ktorá je právne bezvýznamná?

Je to, samozrejme, súčasť ich hystérie. Demonštrácie nikto nerozháňal (hoci by mohol), nevyvolali „rozruch“ po svete, prezidentské voľby sa zmanipulovať nepodarilo, atentát na premiéra tiež nevyšiel, tak hystéria pokračuje právne nepriechodnou petíciou.

Takto by sa demokratický politik správať nemal. Medzi hlavné znaky politickej kultúry patrí aj ochota priznať prehru. Ďalej tam patrí aj slušné upozorňovanie na chyby, nie vyblakovanie a urážanie oponentov, že sú „opice“, „lúza“, „dezoláti“, „jednobunkovce“, „plochozemci“, “smeráci bezmozgoví“ a podobne.

No a napokon, keď sa rozhodneme demokratickým spôsobom – napríklad referendom—dosiahnuť výmenu vlády, musíme rešpektovať nález ÚS SR. Ten neplatí len pre opozíciu, keď vládne Matovič a Heger, ale platí to aj vtedy, keď vládne opačná časť spektra!

Ak to niekto odmieta uznať, pripomína skôr malé dieťa, ktoré sa búcha o zem, lebo nevie, čo chce, ale neprestane, kým to nedosiahne. Nech mu teda dobrotivý pánboh dá nejaký rozum! Amen.